Konstantin Veliký

Dedič trónu Konštantín bojuje spolu so svojím otcom Konštantínom Chlorom proti nepriateľovm v Gálii. Je tvrdý a nemilosrdný ku nepriateľom, ale chce vládnuť v ríši spravodlivo a čestne. Jeho priateľ Hadrián, ten je ľudskejší. Po výhre dostáva Konštantín povolanie od cisára Diokleciána,aby prišiel do Ríma. Lenže cestou do Ríma boli prepadnutí a Hadrián bol ranený vážnejšie. Utočište nájdu v rodine císarského lekára. Počas doby nadviaže Hadrián a Livia /lekárova dcéra/ nežný romantický vzťah.

Po dlhšej dobe sa mu Lívia zdôverí, že sú Kresťania. Byť Kresťanom za Diokleciánovej vlády bol hrdelný zločin. Práve za jeho vlády bolo prenasledovanie Kresťanov najukrutnejšie. Konštantín je zasnúbený s Faustou. Dioklecián práve súdil predvedených kresťanov. A do toho zasiahol Konštantín, ktorému sa to videlo nespravodlivé. A zaujala ho jedna dôstojná prešedivelá dáma, ktorá mu odpovedala, že nie je dôležité odkiaľ je a kto je, ale že je kresťanka. Vrcholom Konštantínovej udatnosti bolo, že skočil k levovi do arény, aby zachránil kresťanského chlapca pred krutou smrťou. Ako odmenu požadoval, aby ušetrili životy ostatných odsúdených. A medzi nimi bola opäť tá dôstojná šedivá dáma. Konštantín na Hadrianovú zúfalú prosbu oslobodí krehkú 17-ročnú Liviu z väzenia. Toto využije podlý Licinius, brat spomínanej Fausty.

Nechá povraždiť vojenskú posádku, aby vina padla na oboch priateľov. Konštantín a Hadrián musia z mesta ujsť. Cestou však narazia na dezertérov, ktorí utiekli pred niepriateľom. Jedného z vojakov na výstrahu prebodne a ujme sa velenia. Nepriateľov zaženú preč. Vojde do tábora a na smrteľnej posteli uvidí svojho raneného otca. Okrem dedičstva titulu cisara ho otec poverí veľmi dôležitou úlohou súkromného charakteru. Po výhre príčinením podlého Licinia, ho senát potvrdí jednohlasne cisárom rímskej ríše Západu. To však nevyhovuje Liciniovmu otcovi, ten pod rúškom tmavej noci s dýkou v ruke sa pokúsi zavraždiť Konšťantína, jeden z vojakov ho zabije.

Licinius prehlási Konštantína za vraha jeho otca a začne vojnu. Licinius tak vykonal nie z pomsty, ale len preto, aby mohol vládnuť sám. Jeho sestra Fausta však bola z iného cesta. Konštantínovi odpustila smrť jej otca, napokon bola to len nehoda. A nasledovala ho na jeho vojenských ťaženiach proti Liciniovi. Licinius zrušil Konštatnínov edikt, ktorý pozastaviil prenasledovanie kresťanov. Začal znova prenasledovať ich. Bola uväznená i Lívia i Hadrián, ktorý bol v tedy v Ríme. Ešte pred smrťou zobrali pekné a mladé kresťanské ženy, aby ich vojaci snasilnili. Medzi nimi bola i Livia. Tá zomrela v náručí svojej lásky Hadriána na zlomené srdce. Blížil sa záver vyhlásenej občianskej vojny.

Večer pred dňom rozhodujúcej bitky s Liciniom mal Konštantín videnie: Videl pred sebou kríž a počul boží hlas - Pod týmto znamením zvíťazíš! Konštantín poslúchol tento boží hlas, i keď nebol kresťanom, k ním mal vrelý vzťah. A naozaj, na druhý deň porazil a zabil Licinia. No jeho priateľ Hadrián padol v boji. Po ukončení občianskej vojny vyhlásil kresťanské naboženstvo za rovnocenné s tým rímskym. A pri jeho manželke Fauste, stála tá vzácna dôstojná dáma s prešedivelými vlasmi, ktorej zachránil život.

Autor: ,