Historias que so existem quando lembradas

Každé ráno Madalena upečie žemle
a donesie ich do Antoniovho obchodu.
Vypije s ním prvú kávu. Potom
prejde cez koľajnice, po ktorých
nechodia vlaky, a poupratuje okolo
zamknutého cintorína. Nasleduje
spoločný obed všetkých prastarých
obyvateľov Madaleninej malej
dedinky stratenej v horách. A tak to
chodí každý deň. Roky. Desaťročia.
Ritualizované pohyby a ritualizované
dialógy. Nemenný stereotyp. Zvláštny
svet zamrznutý v akejsi časovej
slučke, kde nikto neumiera. Jedného
dňa sem po koľajniciach prichádza
mladá fotografka Rita a nestačí sa
čudovať. Rovnako sú prekvapení aj
obyvatelia. Akoby sa zrazili dva rôzne
svety. Musia však nejako komunikovať,
čo sa postupne darí a zvláštna
dedina začína Ritu pohlcovať. Tento
vizuálne nádherný film založený na
precízne komponovaných obrazoch
je spomienkou na údolie Paraiba
v Brazílii, ktoré je jednou z najkrajších
oblastí Južnej Ameriky. Údolie bývalo
známe kávovými plantážami, ktoré
však skrachovali, a dnes je to úplne
opustený kraj s niekoľkými prázdnymi
„mestami duchov“.
Artfilmfest 2012